Výhľad na budúci rok organizácia ponechala na úrovni 4,2 percenta. Eurozóne OECD predpovedá v tomto roku pokles ekonomiky o 0,1 percenta, v roku 2013 by malo hospodárstvo 17-členného bloku porásť o 0,9 percenta. Motorom rastu v menovej únie bude opäť Nemecko, ktorého ekonomika by sa mala v tomto roku zväčšiť o 1,2 percenta a v budúcom roku o 2,0 percenta. Slovensku predpovedá organizácia v tomto roku rast o 2,6 percenta. V budúcom by mala slovenská ekonomika narásť o tri percentá.
Riziká ostávajú
Podmienky v rámci OECD sa síce zlepšujú, dlhová kríza v eurozóne sa však stále môže vymknúť spod kontroly, uviedol pre agentúru Reuters hlavný ekonóm OECD Pier Carlo Padoan, pričom upozornil, že Grécko stále čelí riziku platobnej neschopnosti a španielske banky potrebujú dodatočný kapitál. „Pokiaľ sa situácia zhorší, existujú spôsoby, ako posilniť kapacitu záchranných mechanizmov, čo by mohlo znamenať silnejšiu intervenciu alebo rolu Európskej centrálnej banky (ECB),“ tvrdí C. Padoan.
V záujme vyriešenia dlhovej krízy by preto ECB nemala vylúčiť mimoriadne nástroje, akými sú nákupy vládnych dlhopisov, poskytovanie úverov trvalému záchrannému fondu eurozóny (ESM) alebo zníženie hlavnej úrokovej sadzby, ktorá sa v súčasnosti nachádza na úrovni 1,00 percenta. ECB by tiež mala zvážiť poskytnutie ďalšej mimoriadnej likvidity bankovému systému, dodal ekonóm.
Rast USA zrýchľuje
Na rozdiel od eurozóny majú Spojené štáty naďalej profitovať z ľahko dostupných úverov a extrémne uvoľnenej monetárnej politiky, tvrdí OECD. Najväčšej svetovej ekonomike predpovedá v tomto roku rast o 2,4 percenta a v budúcom roku o 2,6 percenta. Podľa novembrovej prognózy sa pritom mala ekonomika USA v tomto roku zväčšiť o 2,0 percenta a v roku 2013 o 2,5 percenta.
V Japonsku OECD počíta v tomto roku s rastom na úrovni 2,0 percenta, ktorý by sa mal v budúcom roku spomaliť na 1,5 percenta, keďže v krajine ustúpia dopady stavebného boomu po vlaňajšom zemetrasení. Čínske hospodárstvo má zrýchliť rast na 9,3 percenta v roku 2013 z tohtoročných odhadovaných 8,2 percenta. V druhej najväčšej ekonomike sveta OECD očakáva pozitívne dopady nižších úrokových sadzieb a vyšších sociálnych výdavkov, čo podporí domácu spotrebu.