V roku 2009 bolo vyhlásených 285 konkurzov, čo v porovnaní s 225 vyhlásenými konkurzmi (VK) v roku 2008 predstavuje nárast o 26,67 %.
Nie vo všetkých sekciách ekonomických činností (odvetviach) našej ekonomiky, resp. nie vo všetkých krajoch, sa dôsledky krízy prejavili s rovnakou intenzitou. Táto skutočnosť sa okrem iného odrazila v rozdielnom počte VK ako aj v rozdielnom podiele počtu VK k počtu subjektov podnikajúcich v rovnakom odvetví, resp. k počtu subjektov realizujúcich svoju podnikateľskú činnosť v danom kraji.
V roku 2009 (rovnako ako v roku 2008) bola sekciou s výrazne najvyšším podielom VK ťažba a dobývanie (sekcia B). Nasledovali doprava a skladovanie (sekcia H), priemyselná výroba (sekcia C) – v roku 2008 mala štvrtý najvyšší podiel a administratívne a podporné služby (sekcia N) s piatym najvyšším podielom VK v roku 2008.
Nulový podiel VK v obidvoch rokoch mali štyri sekcie – dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (sekcia D); vzdelávanie (sekcia P); činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie (sekcia T); činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení (sekcia U).
Rozdielne dopady krízy sa aj v rámci regiónov prejavili v odlišnom počte VK a v podiele počtu VK k počtu subjektov, realizujúcich svoju podnikateľskú činnosť v danom regióne.
Najvyššie podiely VK sme v roku 2009 zaznamenali na východnom Slovensku, kde v Košickom kraji došlo k takmer dvojnásobnému nárastu podielu VK v porovnaní s rokom 2008 (kedy bol tretí v poradí). Nasledoval Prešovský kraj (v roku 2008 prvý), tretí bol Banskobystrický kraj (v roku 2008 druhý) a Bratislavský kraj sa presunul na štvrtú pozíciu (v roku 2008 až siedmy). Najväčší pokles podielu VK v porovnaní s rokom 2008 bol v Nitrianskom kraji, ktorý mal v roku 2009 zároveň najnižší podiel VK.
B/ Povolené reštrukturalizácie
V porovnaní s vývojom počtu VK sa počet povolených reštrukturalizácií vyvíjal výrazne rýchlejším tempom. V roku 2009 bolo povolených 62 reštrukturalizácií, čo v porovnaní s 11 povolenými reštrukturalizáciami (PR) v roku 2008 predstavuje nárast o 463,64 %.
Ani vyšší počet povolených reštrukturalizácií v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 nič nemení na skutočnosti, že sa ako alternatíva konkurzov využívajú v relatívne malej miere. Dôsledky krízy sa aj prípade PR prejavili v ich rozdielnom počte ako aj v rozdielnom podiele počtu PR k počtu subjektov s rovnakým predmetom činnosti, resp. k počtu subjektov realizujúcich svoju podnikateľskú činnosť v danom kraji.
V podiele PR sme v rámci jednotlivých sekcií zaznamenali výraznejšie medziročné zmeny ako pri podiele VK. V sekcii E, ktorá mala najvyšší podiel PR v roku 2008, nebola v roku 2009 PR ani jedného subjektu. Najvyšší podiel PR v roku 2009 bol v sekcii C (druhý najvyšší podiel v roku 2008), nasledovala sekcia H (šiesta v roku 2008) a sekcia P (siedma v roku 2008).
Nulový podiel PR v obidvoch rokoch malo desať sekcií – A, B (sekcia s najvyšším podielom VK), D, J, K, O, Q, R, T, U a sekcia so subjektmi, ktoré nemali uvedený predmet svojej činnosti kódom SK NACE.
Rozdielne dopady krízy sa v rámci regiónov rovnako ako pri VK prejavili v odlišnom počte PR a v podiele počtu PR k počtu subjektov, realizujúcich svoju podnikateľskú činnosť v danom regióne.
V roku 2009 mali výrazne najvyššie podiely PR Trenčiansky (najvyšší podiel aj v roku 2008) a Banskobystrický kraj. Tretím v poradí bol Prešovský kraj, nasledoval Žilinský a Bratislavský kraj. V roku 2008 nebola v troch krajoch – Prešovskom, Košickom a Trnavskom PR ani jedného subjektu.