Práve v pondelok (23.6.´97), prvý deň posledného školského týždňa prišiel do Mestskej haly v Prešove zahrať pár hitov František Nedvěd so skupinou Příbuzní. Koncert sa mal začať o 19.00. Hovorím mal, pretože žiaden koncert sa v stanovenom čase nezačína. Obecenstvo, ktoré sa zišlo naozaj v hojnom počte, už potleskom privolávalo túto osobnosť českého folkového neba na javisko.
A potom to prišlo – František. Skromne si doniesol svoju gitarku a spolu so svojimi a bratovými deťmi už prvou piesňou rozvášnili publikum. Nasledovalo ešte pár piesní z repertoáru Příbuzných. Piesne sprevádzali vtipnými textami, často krát politickými, ale veľmi jemnými, takže publikum ich „žralo“. Keď spustili svoju klasiku Podvod, obecenstvo spievalo s nimi, tlieskalo a sprevádzalo ich. Po dospievaní tejto piesne nastal v hale taký ruch, že Franta ju musel ešte raz zahrať. Znovu nasledovalo pár hitov skupiny. A už to išlo. Ľudia komunikovali so spevákmi a oni im to oplácali s úsmevom. Vidno, že sa Františkov syn podal na otca, pretože obom (synovi dokonca dvakrát) praskli struny. Samozrejme, nechýbal k tomu ani komentár. Potom vyzvali publikum, aby na povel ruky spievali určité slová. Bolo to pôsobivé, keď prestali na chvíľu hrať a dav spieval do ticha. A nadišlo lúčenie. Pekne sa uklonili a chceli odísť. Lenže, ako to už býva, my sme ich pustiť nemohli a nechceli. Tak sľúbili ešte jeden, dva, tri, štyri prídavky. Tými troma nás rozpálili, a aby sme potom nešli rozbíjať výklady, schladili nás poslednou piesňou. A v tichosti odišli.
Musím pripomenúť, že Franta a jeho dcéra boli zničení chorobou, ktorú si doniesli už z Čiech, ale napriek tomu podali výkon, aký si slovenské, a najmä východoslovenské publikum naozaj zaslúži.
Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA